Obľúbená herečka Zuzana Kocúriková bude mať v utorok 19. decembra 75 rokov.
"Celoživotným vzorom mi boli samozrejme moji rodičia, ktorí mi boli
príkladom. Vždy keď sa o niečom rozhodujem, vždy si spomeniem na
rodičov. Oni ma viedli správnou cestou - im ďakujem najviac, boli mi
najväčším vzorom. Potom v mladosti, keď som mala 17 rokov a išla som
maturovať, ma najviac ovplyvňovali básnici beatnickej generácie. Bol to
básnik Lawrence Ferlinghetti, ktorého som vedela naspamäť. Potom to bol
slávny básnik Irwin Allen Ginsberg, ktorý bol dokonca v Bratislave a
mala som s ním fotografiu. Beatnicki básnici boli môj ideál," povedala pre TASR jubilujúca herečka.
Ako ďalej prezradila, okrem toho bola ako 17-ročná posadnutá The Beatles
a Rolling Stones. Tieto legendárne kapely jej ukazovali a otvárali
dvere do slobodného sveta.
Zuzana Kocúriková sa narodila 19. decembra 1948 v Bratislave. V mladosti
sa venovala výtvarnému umeniu a pôvodne chcela byť kostýmovou
návrhárkou. Túto svoju záľubu realizovala neskôr vo svojom butiku, "skôr
galérii", ako obchod sama nazvala, kde krátko predávala autorskú módu -
modely známych výtvarníčok.
Pred tým, ako začala študovať herectvo na Vysokej škole múzických umení
(VŠMU) v Bratislave, debutovala v roku 1967 ako nádejný objav
bratislavského filmového štúdia vo filme režiséra Jozefa Zachara Zmluva s
diablom (1967). Ďalej si zahrala v slovensko-francúzskej koprodukcii
Muž, ktorý luže (1968) a v psychologickej dráme Inferno (1969). Po
absolvovaní VŠMU sa v roku 1971 stala členkou Činohry SND, kde pôsobí
dodnes.
"Počas štúdia ma veľmi ovplyvnili a budem im do smrti vďačná, moji
profesori na Vysokej škole múzických umení - Ladislav Chudík v prvom
ročníku a potom ďalšie tri roky národný umelec, režisér Jozef Budský.
Tým som strašne vďačná. Ja som sa dosť orientovala aj na výtvarné
umenie. Veľkým mojim idolom bola módna návrhárka Vivienne Westwood.
Obdivovala som moju blízku rodinu – moju tetu – skvelú slovenskú
maliarku Vierku Žilinčanovú a jej manžela Michala Jakabčica, skvelí
slovenskí maliari. Keďže mám veľmi rada výtvarné umenie, obdivujem tiež
fantastického slovenského a dnes sa už dá povedať, že európskeho či
svetového maliara Andreja Dúbravského," prezradila umelkyňa.
Herečka sa od skončenia vysokej školy zaskvela vo viacerých filmoch ako
napríklad v rodinnej dráme Červené víno (1972), v komédii Ako ostrihať
manžela (1973), v muzikáli Hvězda padá vzhůru (1974), či v mysterióznej
rozprávke Panna a netvor (1978). Nasledovala rozprávka Soľ nad zlato
(1982), televízna dráma Dirigent (1988), koprodukčná dráma Marta a ja
(1990). Z novších filmov možno spomenúť Zamatoví vrahovia (2005), Nebo,
peklo… zem (2009) alebo Spiknutie (2012).
Rovnako ako na striebornom plátne, tak aj v divadle debutovala ešte pred
ukončením VŠMU, keď v roku 1970 v inscenácii Žobrácke dobrodružstvo
stvárnila postavu Cilky. V tom istom roku účinkovala aj v Divadle na
Korze.
Na scéne SND stvárnila množstvo postáv - diváci ju mohli vidieť
napríklad v tituloch Aj kone sa strieľajú, Biele leto, August: Stratení v
Oklahome, Čaj u pána senátora, Čertice, Hedda Gablerová, Dom nad
oceánom, Cyrano z Bergeracu, Antigona, Rivers of Babylon, Spievajúci
dom, Ilúzie, Veselé paničky windsorské, Fanny a Alexander, Štvorec a v
mnohých ďalších.
Hosťovala, a naďalej sa objavuje tiež v divadlách Nová scéna, Divadlo
Aréna, Mestské divadlo P. O. Hviezdoslava, v Štúdiu L+S či v Divadle
Komédie.
Televíznym divákom sa predstavila aj v mnohých televíznych seriáloch,
ako napríklad Miesto v dome (1976), Povstalecká história (1984),
Štúrovci (1991), Ordinácia v ružovej záhrade (2007), Panelák (2008),
Expozitúra (2009), Horúca krv (2012), Semafor (2018), ako aj Pán
profesor (2022).
S manželom, divadelným režisérom Petrom Mikulíkom, má dcéru Katarínu, ktorá sa po vzore svojej matky venuje výtvarnému umeniu.
"Samozrejme vzorom mi je aj môj manžel Peter Mikulík, s ktorým sme
veľmi veľa v živote spolupracovali. Bol trpezlivý a veľmi veľa mi v
pracovnom aj v súkromnom živote dal," vyznala sa herečka.
Spolu s Hanou Lasicovou sú autorkami knihy Oteckovia, ktorá zachytáva televízny fenomén rovnomenného seriálu.
V roku 2014 získala Zuzana Kocúriková Cenu Literárneho fondu za
celoživotné dielo a v roku 2017 jej bola udelená cena Osobnosť
Bratislavy.
Na otázku TASR, čo považuje vo svojej doterajšej bohatej divadelnej a filmovej kariére za najväčší úspech, odpovedala: "Na to vám odpoviem veľmi krátko: To nech radšej posúdia druhí."